Nedávno som natrafila na príspevok jednej fitnessky, ktorá sa na Instagrame pýšila novou fotku zachytávajúcou jej rastúce tehotenské bruško. Samozrejme, nesmel chýbať dojemný popis o tom, že sa chce so svojimi sledovateľmi podeliť o túto radostnú novinu. „Jupí, videla si ten prípevok?“ Písala mi vzápätí kamarátka. „Videla, no nejako mi uniká pointa.“ Nemyslím tým význam spomínanej fotky. Tá na pohľad lahodí nejednému oku, ale vyšší zmysel každodenného „postovania“. Respektíve, vytvárania dojmu dokonalého sveta, častokrát fiktívneho a nevypovedajúceho o realite a o skutočných ľuďoch skrývajúcich sa za obrazovkou smartfónu či počítača. Nechápte ma zle, no akosi to všetko ide mimo mňa, i keď sa usilujem prispôsobovať novému smerovaniu a byť „in“. Som divná? Jasné, v dnešnej dobe je to úplne normálny jav. Niektorí by sa neváhali s virtuálnym svetom podeliť aj o partnera či obličku. Taký je trend. Médiá sa po zverejnení podobných príspevkov verejne známych ľudí či celebrít priam pretekajú o to, kto skôr publikuje novinky z ich života. Samozrejme, v čo najšokujúcejšom ponímaní a s čo najväčším dosahom. Vôbec im pritom neprekáža komunikačný šum, ktorý častokrát spôsobujú, keďže nie vždy je mediálna interpretácia hodnoverná realite. Nevadí, aj negatívna reklama je reklama. To prešumí.
Žijeme v digitálnej spoločnosti. Sloboda slova nám zaručuje voľnú ruku a to doslova, lebo píšeme, fotíme a hráme sa na celkom iných ľudí, skrývame sa za dokonalé popisy, za vyretušované fotky a sme na seba za to hrdí. Predsa, aj susedia majú Instagram a ľudia navyše, čo mi dajú srdiečka sa vždy zídu. Máme pocit, že sa musíme prezentovať v čo najidylickejšom svetle a tomu prispôsobujeme aj naše príspevky. Rozprávajú o našom živote, no je autentický? Naozaj počas uverejňovania instagramového príbehu z kávy s kamarátkou ide o príjemný „pokec“ v dobrej spoločnosti? Alebo sme celý čas na mobiloch a pozorujeme ostatných – známe osobnosti, ktorým sa chceme „stoj čo stoj“ podobať. Začarovaný kruh.
V tomto kontexte mi napadá spomenúť môjho brata, ktorý je odo mňa o poznanie starší. Dlhé roky som s pochybnosťami skúmala či sme naozaj súrodenci. Nejde len o 12 ročný vekový rozdiel, ale o pohľad na svet, o skutočné hodnoty, ktorým som dlho nerozumela. Odkedy si pamätám, všetok voľný čas venoval čítaniu kníh. Má telefón, ktorý nemá internet, no zato má 4 tituly. Nesnaží sa byť trendy, nemá ambíciu ísť s davom, no i napriek tomu má svetu čo povedať. Dospela som do bodu, kedy ho so záujmom počúvam a pri jeho múdrych slovách a miere jeho poznania mu len ticho závidím. Pre mňa je skutočným idolom práve on. Asi si zruším Instagram…
Celá debata | RSS tejto debaty